CHCEŠ SPRIATELIŤ? --Klik--

CHCEŠ "JEDNORÁZOVKU"? --Klik--

STORIES FROM YOU^^-prihláste sa--Klik--

----------------------------------------------------------------------------
NAJNOVŠIE POVIEDKY

Pre Miu:Návrat do minulosti (Part 1)

23. října 2009 v 10:18 | Yuuki Suzuki ^_^ |  Anata
No, ďalší dielik je na svete. Gomen, že tak dlho trwalo, ale mala som už nový dielik pre Miu aj Misae a potom mi padol notebook a wymazalo sa mi to!!!!! Inak táto jednorázovka bude mať ešte dve časti, a Misaina taktiež no a čo sa týka Úchyla.....to sa ešte uvidí Okej, idem sa pustiť do písania pre Misae a PspT!, ale najprw si to napíšem do powiedkozošita a potom prepíšem takže zatiaľ Sayooo a prajem príjemné čítanie




Rýchlo som vybehla von z izbe a zbehla dole starými, drevenými schodmi.
"Konečne si hore" zastavil ma hlas. Otočila som sa a uvidela Kurenai, ako si niečo "kuchtí".
"Poď sa najesť a nestoj tam tak!" vyhrešila ma a pustila sa do jedla, ktoré sa nedalo identifikovať. Meravo som stála a hľadela na ňu.
"Kde to som?!" vydrala som zo seba piskľavý hlas.
"Doma" odvetila a ďalej prežúvala.
"Doma?!" zvýšila som hlas a postavila sa rovno pred ňu.
"Veď to tu vyzerá, ako pred sto rokmi!" vykríkla som a rozhodila rukami.
"Však to tak aj je" bezstarostne odpovedala a začala umývať "tanier".
"Onegai?!" nahnevane som strela päsťami do stola, ktorý sa rozpadal. Kurenai sa otočila, a zamračila sa. Potom uvoľnila tvár, mávla rukou a všetko bolo ako pred pár sekundami. Nemo som zízala na stôl. Chcela som vysvetlenie.
"Čo sa to tu deje?!" vykríkla som a upútala jej pozornosť.
"No dobre vysvetlím ti to, ale najprv si sadni" povzdychla si a usadila sa. Chvíľu som nepokojne stála, no nakoniec som si sadla.
"Narodila som sa asi pred 3000 rokmi ako vyvolená. Nepýtaj sa ma, čo to znamená, lebo sama poriadne neviem. Mala som normálne rodinu, priateľov, pracovala na poli a robila všetko, čo k tej dobe patrilo. Jedného dňa, som z ničoho nič prestala stárnuť. Najprv sa mi to páčilo, no keď zomreli moji priatelia, rodina aj aj tí, ktorí boli oveľa mladší ako ja, spanikárila som. Skočila som z útesu a zabila aspoň, to som si myslela. Ocitla som sa na tmavom mieste a prihováral sa mi akýsi hlas. Vysvetlil mi aké mám schopnosti, a čo mám s nimi robiť. Potom som sa zobudila a ležala som v posteli. Pozrela som sa von oknom a zistila, že môj "sen" sa mi sníval 200 rokov. Odvtedy žijem vo svete medzi ľudmi, ktorým minulosť presne poznám. Preto sa snažím všetkým pomáhať. Samozrejme, vždy sa nájdu ľudia ako ty, ale ty si iná....Vieš, mám aj schopnosť vidieť ľuďom do mysle a donútiť ich, aby sa vybrali správnou cestou, ale u teba je to iné. Tvoja myseľ je pre mňa záhadou, nedokážem sa na teba napojiť a ukázať ti správnu cestu, preto jediná možnosť bola táto..." vysvetlila mi a pomrvila sa.
"Táto?!"
"No, keď sa nechceš poučiť od dejín, tak ťa dejiny musia učiť samy" uškrnula sa. položila som si hlavu do dlaní, a až teraz som si všimla čo mám na sebe. Mala som oblečené bledomodré šaty silno stiahnuté na páse. Hruď mi zvieral prísny korzet a vlasy som mala voľne na chrbte.
"To čo mám na sebe?"
"Musíš do tejto doby zapadať" milo sa usmiala chystala sa na odchod.
"Matte, ja neviem čo mám robiť?!" skľúčene som vykríkla. Zastavila sa, pouvažovala, a z vrecka vytiahla tú knihu.
"Kniha dejín ti pomôže" podala mi ju do rúk a zmizla. Knihu som znechutene hodila na zem, a zahľadela sa na miesto, kde pred chvíľou stála Kurenai. Zviezla som sa na zem a rozplakala som sa.
"Čo to robím?!" vyhrešila som sa a utrela neposlušné slzy. Vždy som bola drsná, bezcitná baba , ktorá si každého omotala okolo prsta a teraz? Som ako urevaný fracek. Postavila som sa, upravila šaty a vyšla na ulicu. Rukou som si zakryla oči pred slnkom. To čo som potom uvidela ma ohromilo. Ulica bola plná ľudí, oblečená rovnako ako ja. Ulica bola plná kočov, stánkov a podobne. Rovno vedľa sa frantoval párik. Pokrútila som hlavou, a s úškrnom a vybrala sa rušnou ulicou. Vytiahla som knihu dejín a začala si ju čítať. Každý, ktorí šiel okolo sa na mňa pozeral, až mi to bolo nepríjemné. Odvrátila som zrak od knihy, a zahľadela sa na ostatných. Všetci rýchlo stočili pohľad, a ja so pokračovala v čítaní.
"POMOC!" ozval sa detský krik. Rýchlo som pribehla k miestu, odkiaľ sa ozýval. Tam som uvidela skupinku chlapov, ako pristupujú k malému chlapčekovi, a tým ho posúvajú bližšie k útesu.
"To nie je možné" pošepkala som a rýchlo
otvorila knihu. Nalistovala som si príslušnú stranu a zkamenela. Na týchto stranách, ktoré som už čítala, bolo na písané:

Malý chlapec sa hrá s novou a zároveň jedinou hračkou ktorú má. Odrazu sa objaví skupinka chlapov. Kričí o pomoc no nikto nikde. Skupinka ho pomaly vytláča k okraju útesu až....

"Nie! To nedovolím!" skríkla som a rozbehla sa za chlapcom. Ledva som ho zachytila.
"Neboj sa! Zachránim ťa!" upokojovala som ho. Tí neznámy z utekali, a ja som už nevládala.
"Pusti ho" ozval sa mi pri uchu prísny hlas Kurenai.
"Čo?!" nechápavo som zasyčala.
"Nemôžeš meniť minulosť!" nahnevane preniesla.
"Nenechám ho umrieť!" vyštekla som a začala pomaly chlapca ťahať hore.
"Ty musíš! Ak ho zachrániš, zomrie niekto iný, aby sa obnovila rovnováha!" ďalej ma presviedčala.
"Viem, že má zomrieť, práve preto tomu chcem zabrániť!"
"Knihu minulosti som ti dala preto, aby si sa nezabila ty, nie aby si menila minulosť!" vyštekla, chytila chlapcove ruky a pustila ho.
"NIE!" vykríkla som. Hodnú chvíľu som hľadela do čierňavy. Po lícach mi znova začali stekať horúce slzy.
"Prečo" zašepkala som a ešte viac sa rozplakala.
"Ver mi, aj pre mňa je to tažké...."
"Tak prečo ste ho nechali zomrieť?!" prerušila som ju zúfalo.
"Tým, že by nezomrel on, zomrel by niekto iný a to by poznačilo budúcnosť. Nechápeš?! Ak zmeníš osud týchto ľudí, ovplyvní to svet v ktorom si sa narodila! Nemusí sa narodiť tvoja starká, či otec a tým ani ty!"
zosunula som sa na zem a ešte viac sa rozplakala.
"Si v poriadku?" ozval sa mi krásny, vábivý hlas pri uchu a zacítila som prekrásnu vôňu. Zdvihla som uslzené oči a pozrela sa na nádherného čiernovláska s ešte tmavšími očami. Ako prvé ma upútali jeho nádherné oči, tvár a nakoniec jeho vlasy. Boli veľmi zvláštne. Vpredu ich mal v takom emo zostrihu a vzadu mu to stálo ako dobre nagélované. Blbosť! V tejto dobe určite gél, ani lak na vlasy ešte nepoznali!
"Watashi...môj malý braček..." vykoktala som a ukázala do priehlbiny. Jeho oči ešte väčšmi zjemneli a silno ma objal.
"To bude dobré. Poď, postarám sa o teba" pošepol mi a zobrala ma na ruky. Zachuchlala som sa do jeho bielej košele a vdychovala jeho omamnú vôňu. Po pár minútkach som zaspala.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 weaa weaa | Web | 23. října 2009 v 10:23 | Reagovat

Ahoj, na mém blogu je blend, který sem dělala já, prosím okomentuj ho :)

2 Akimoto Sumire - luwinkujúce SBeeenko Akimoto Sumire - luwinkujúce SBeeenko | Web | 23. října 2009 v 13:38 | Reagovat

to bolo super rychle dalsi ONEGAI !!! :-D  :-D

3 Vlea Vlea | Web | 23. října 2009 v 15:22 | Reagovat

sasaaaan :D ja som len čakala kedy sa tam objavý :D no tak rýchlo, rýchlo ďalšiu časť! :D

4 mia mia | 23. října 2009 v 17:59 | Reagovat

kraaaaaaaaaaaaaaaasa pokračko :-D  :-D

5 saya14 saya14 | E-mail | 23. října 2009 v 22:04 | Reagovat

vybornee :)) rychlooo dalej =D

6 veronika veronika | 1. listopadu 2009 v 9:25 | Reagovat

krásne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.